V názve tejto knihy sa hovorí o "gramotnosti" a o "prežití" - o dvoch pojmoch, ktoré zaväzujú - a možno aj zväzujú -, ale nemýlia. Pri výbere autorov a ich maloplošných textov sme sa sústredili na to najdôležitejšie: aby bol dotyk naozaj tou najkratšou vzdialenosťou od napísaného k prečítané-mu. Poviedky s rodokmeňom rôznosti, tolerantne spolunažívajúce v knihe Gramotnosť prežitia, túlali sa po cestách i necestách prechodných bydlísk, túlali sa - a dotúlali. Je ich štryridsaťosem, ani o jednu viac, ani o jednu menej. Mágiu číselných pravdepodobností v tom nehľadajte. A keď porátate na prstoch pravej a ľavej ruky počet v knihe prítomných autorov, dostanete sa k číslu desať. Je to síce ľahko zapamätateľný počtový údaj, ale nepovie nič zaväzujúce. Len tak na okraj môžeme prezradiť, že všetkých desať poviedkárov píše zodpovedne gramotne a každá z tu uverejnených poviedok je naozaj dotykom skracujúcim aj tú najkratšiu vzdialenosť. A o to nám išlo. Keď práve teraz, v tejto chvíli uvidíte vzduchom letieť sivé vtáčie pierko, buďte si istí, že to nie je len tak. Znovu ho nájdete vznášať sa alebo krkolomne padať v niektorej z prečítaných poviedok. A možno v každej z nich